Rozhodol som sa obsah Cesty dať ako samostatnú stránku, lebo stránka je na to lepšia ako “blog post”, navyše k tomu patria kadejaké poďakovania a poznámky z pôvodného papierového “vydania” Cesty. Linky v obsahu budú pribúdať spolu s publikovanými časťami.
Obsah je komentovaný Barborou, s ktorou som kedysi dávno svoju Cestu absolvoval. Isto nebudete rozumieť niektorým komentárom pri obsahu – nie je šanca, kým ste Cestu nečítali. Nevadí, treba sa do nej pustiť rad radom, je to jeden príbeh a nie je zase tak strašne dlhý. Pesničky, ktoré sprevádzajú jednotlivé kapitoly dávajú dohromady asi dvojhodinový playlist, rovnako dlhý by bol film podľa tejto poviedky. A rovnako tak je možné za dve hodiny poviedku prečítať. Držím palce…
Richard Richter
Príhovor hlavnej hrdinky
Úvodom by som sa chcela trochu brániť voči všetkým “nařčením”, ktoré sa tu na moju adresu objavia [márne, nepomôže ti to – pozn. red.]. Zďaleka nie som taká svetová [si], ako si o mne Riško myslí. A otázku jeho svetovosti tu radšej rozvíjať nebudem, lebo by ju zaručene čoskoro vyškrtol on [mohla si ;-)]. :-))) Tento drobný úvod, ako aj moje poznámky v obsahu som véééľmi rada napísala na Rišov podnet, našťastie už aj do Michaloviec dorazil internet [veľmi dobre]. 🙂 A tak sa zavše spolu vidíme – nevidíme.
Som rada, že v Ceste nakoniec ide o viac, než len o mňa a o neho, tak som to chcela, neverila som, že by to napísať mohol, aj keď som si to od začiatku tajne želala [nie až tak celkom tajne po tom, čo si zistila, že mám vlohy ;-)]. Sama neviem, ako sa bude vynímať v internetovej podobe, ale snáď sa typografické kvality môjho cestovného hrdinu prejavia aj tu. Druhá vec je, že stránky (najmä takáto 200KB) sa málokedy čítajú, ale dúfam, že Cestu si vychutná nejeden človek (málokto ľutoval). Nebudem sa ďalej rozpisovať, poďme k obsahu…
- There’s a Road
Bola som ospalá. A čokoládu na líci som mala celý ďeň a ten potvorák ma na ňu neupozornil. 🙂 A už vtedy som bola zamilovaná. - The Ecstasy Of Flight (I Love the Night)
Trocha zimy a šup ho do postieľky. Fajn pokec – tie nočné rozhovory mám rada aj ja. Tento nebol možno najdlhší (ani najlepší), ale bol zaujímavý a k veci. Až sa čudujem, že sa skutočne odohral, ako to všetko pekne zapadá do deja. 😉 - Set Me Free
Zaujímavá retrospektíva – prvý rozhovor. Tak som sa zasnila, že som sotva zachytila návrat do deja. :-))) Mimochodom. Vždy sa ma na to pýtal… Túžila som po niekom. Nemusel to byť chalan, ale padlo to dobre. :-))) - Hearts
Super pesnička. Nemyslím teraz tých Yesákov (tiež super), ale Obchodníka. 🙂 Neplatená reklama. A potom… no rozhovor v úvode, opäť troška retrospektívy. A narážka na obľúbenú tému, či som sa ho nebála. Možno… tak trochu, ale stálo mi to za risk. - Waiting For a Girl Like You
Ďalší z našich typických filozofických rozhovorov, navyše elegantne uvedený makromyšlienkami hlavného hrdinu. [To si nemožem odpustiť – hlavný hrdina je hlavná hrdinka.] No comment… - Two Of Us
Prekrásna pieseň od Supertrampov, krátka, nádherná. Čudujem sa, že ju Richard nikde v deji nespomenul, často ju hrával. BTW: Podcenenie? Myslím, že sa díval rád na veci s nadhľadom. Ale nikdy som z neho nemala zlý pocit. Nakoniec – myslím si, že ma precenil. 😉 - Time
Ani keby si autor povedal – tak a dosť bolo filozofovania. Láska – to je to, čo treba opísať. :-))) No – ja som duša krehká a rada súhlasím. - Ó hory, ó hory
Stoupáš výš a výš. Mám to veľmi rada. Chudera jediná česká pieseň v celej Ceste, čo sa kapitoly týka, ale v ničom si nezadá s anglickými. Počula som ju až oveľa neskôr. Ale je super. Je v nej tá vášeň, túžba, chuť… Jdeme do hor! - Bridge Over Troubled Water
Tam bolo fantasticky! Najkrajšia časť Cesty, čo sa týka prírodnej scenérie. Keď navštívite Malú Fatru, zaručene sa tam pozrite! Diery a Tesná ryzňa… [No – a tak to vykecala ;-), sám nemenujem, ale ženská sa prejaví. :-)] - Telegraph Road
Pýtal sa ma, prečo som to povedala prvá. Proste som to už nevydržala. Nedokázal si ani trochu nahovárať: “Má ma rada, má…” Strašný chlap! Ale takého ho ľúbim… doteraz. Aj keď viem, že ho nikdy mať nebudem. :-))) [Dnes si viem neskutočne nahovárať a ľúbim ťa tiež.] - Here Comes the Sun
Hm… ťažko sa niečo dodáva k opisu takého rána. Myslím, že na to Richard stačí sám… so, let’s read… - Ride Across the River
Nádherný podnik, nočná túra, celý deň som potom bola trošilinku oťapená, ale bolo to krásne. A skoro som sa bála (tú poslednú hodinu lesom… ftrašne). - It’s Only Love
Nemám čo dodať. Keď sa malé decko prejaví… a v tom je on dokonalý. Mimochodom – pre Margotku by zabíjal! :-))) Tak začali naše medové týždne… - From Now On
Voda bola neskutočne studená (na môj vkus), ale vôbec mi to nevadilo. A opis toho trička… heh, to bolo viac než taktné. 🙂 Inak sa vo mne ale prebudila tiež taká tá hravá potvora. 🙂 Tá “neplachá”. - Rain Song
“Milovanie v daždi – a potom už navždy… iba so mnou sa to dá.” Keď sa máte kde potom schovať, doporučujem vrelo… nemusí to zájsť ďaleko… ale také náznaky v letnej búrke – nádhera. - Mr. Blue Sky
Dobrá stopovacia škola, celú dobu ma “zaúčal”, kde stáť, vzdialenosť od krajnice, frekvencia mávania a tak. Teória za teóriou, preto som sa tak rehotala. Keby som mala dojem, že to myslí vážne, tak by som si myslela, že je vážne praštený. [Som. (C)] - One Of These Nights
Skalky a skaly boli oki, ale akosi sa nedokážem odtrhnúť od toho slovka “láska”. Takže sorry, že meliem stále o jednom. A vtedy navyše na mňa doľahlo tušenie konca. - Give In To Me
Nádhera – na všetko som zabudla a na chvíľu si priadala “balená” chlapom svojich snov. [Heh, ženské z toho vždy narobia. ;-)] On sa proste musí hrať vždy a všade! :-))) A pri hudbe kecá stále o nej, alebo o tanci, alebo o babách. [Bez hudby jakbysmet.] - Sight And Touch
Posledná naša noc. Celú dobu hral a hral, dovedna aspoň šesť hodín… a ja som len počúvala a počúvala. A všetko uvádzal a zavše rozviedol nejakú hudobnú teóriu. :-))) - One More Time
Najkrajšie opísané lúčenie, aké poznám. Fakt neviem, kto z nás začal revať skôr… ale takto to super vyznelo a VÔBEC to nebolo nepravdivé. Ale myslím, že fakt prvý povolil on – a slúži mu to (v mojich očiach) len k cti. :-* - Transmission Ends
Čo napísala jedna kočka jednému potvorákovi. ;-))) Nič viac, nič menej.
Ešte než bude obrátený prvý list…
Tažko povedať, čo je na nasledujúcom príbehu pravdivé a čo už je úplne vymyslené. Ťažko povedať, či sa tento príbeh odohral alebo nie. Ja si totiž na všetky detaily svojej Cesty nespomínam úplne stopercentne. Ale Barboru si vybavujem veľmi dokonale. Myslím, že na nasledujúcich stránkach sa mi ju ani nepodarí vykresliť v jej plnej kráse. Ale aj tak, ako je opísaná, je Barbora pravdivá…
Občas som nejakú situáciu opísal inak, než sa skutočne stala. Ale viem, že na kvalitu obrazu majú tieto defekty len malý vplyv. Trošku som idealizoval… ako Barboru, tak aj seba. Ani dnes nezahrám na gitare to, čo v príbehu hrám bez problémov… A Barbora? Keď už nič iného, je v skutočnosti minimálne o čosi menej “vitrínková”, než ako som ju opísal. Ale o to krajšia. Čo vlastne platí o celom príbehu…
Nedá sa mu veriť do podrobností… navyše som občas prikrášľoval. V skutočnosti to bolo menej neuveriteľné. Ani všetky nepomenované (ale opísané) miesta nejestvujú. Ale lyrika a nádhera jednotlivých chvíľ bola zase naproti tomu doslova hmatateľnejšia. Ak sa rozhodnete veriť tomu, že sa príbeh odohral, verte, že bol menej fantastický, ale oveľa, oveľa krajší…
A pokiaľ vás napadlo, že javiskom nemusia byť len hory a aktérmi nikým nerušení mladí ľudia, potom ste na stope príbehu skutočnejšieho, ale nemenej krásneho. Lebo skutočná krása je živá a pohybuje sa všade medzi nami…
Poďakovanie… povinnosť veľmi milá
Chcel by som poďakovať nasledovným ľuďom, ktorí na mňa (v drvivej väčšine) mali kladný vplyv. Nechtiac tak prispeli k spáchaniu tejto poviedočky…
Petrovi Žemličkovi za kritiku staršej tvorby; Marte Ščasnej za formovanie osobnosti, najmä v ôsmom ročníku základky; dvom neznámym dievčatám, ktoré jedného jesenného piatku roku 1994 cestovali autobusom na trase Dobruška – Rychnov nad Kněžnou, predpokladám, že z internátu; podobne za inšpiráciu Renate, ktorá je v istých kruhoch známa ako “Skalka”; mojej Barbore, ktorej neviem kde je koniec… a v neposlednom rade aj Linde Chmelovej, ktorej tento príbeh chcem venovať…
Takže…
…Lindě, nejlepší sestře pod sluncem…
Drobná technická poznámka
(pre krajiny Českej a Slovenskej republiky)
Napriek tomu, že Cesta je poviedka písana v jazyku, ktorý mi je najbližší, nie je čisto slovenská. Nie len v priamych rečiach sa nájdu české výrazy. Ospravedlňujem sa preto jazykovým puritánom, ktorým isto vstávajú vlasy na hlave. Mám na to ale pár (zväčša osobných) dôvodov. Najväčší podiel na veci má ten fakt, že v Čechách bývam a strávil som tu väčšinu svojho života. Preto ma jazyk český vo veľkej miere (de)formoval. Druhou vecou je, že napriek tomu, ako si vážim jazykovej čistoty, som istým spôsobom vo svojej podstate “Čechoslovák”, páči sa mi, keď si český športový komentátor požičia slová ako “nepremáva” alebo “neúrekom”… prečo by som ja nemohol občas využiť české slovíčka?
Prečo to vôbec píšem slovensky, keď vlastne bývam od roku 1994 (už zase) v Čechách? Ako som už povedal… moja rodná reč je podľa mňa pre tento príbeh stvorená, navyše obaja hlavní aktéri sú Slováci. Využívam výrazové prostriedky minimálne dvoch rečí, ale slovenčina je ten najlepší základ. Najviac sa ale ospravedlňujem Čechom, lebo nemám v pláne (nechať) Cestu preložiť do češtiny. Schválne, koľko ešte budete rozumieť?
Děkuji za pochopení…
(Všetky vyššie uvedené poznámky boli napísané v roku 1997, odvtedy bývam – či už prechodne, alebo teraz už aj trvale – opäť na Slovensku.)
Virgo's Naive Stories 